Návrat Slovenov v duchu a slove

Ľudia z národa, ktorý načiera z duchovnej podstaty, sú pokojní a vyrovnaní, aj ked musia naraz čeliť ťažkým búrkam. Ľudia zábudlivého, splašeného, hoci aj “moderného európskeho národa” sú často buď sebeckí, neúctiví nafúkanci, alebo roztrasení nešťastníci, ktorí berú tabletky na upokojenie a zľaknú sa aj šelestu padajúceho lístia. Môžeme si vybrať, či budeme tancovať tak, ako pískajú vypočítavci, alebo či budeme sami sebou. Pretože stromu, ktorý sa odkloní od vlastných koreňov, hrozí pád. No strom, ktorý pokojne prirodzene a sebavedome rastie v súlade s vlastnou podstatou, sa nemusí obávať, že ostane utajený. Ani pred sebou, ani pred inými. Je pochabé vyžadovať od iných, aby nás poznali a chápali, keď my sami sa nepoznáme a nechápeme. Nastala doba, keď udupávanie našich prírodných hodnôt prinieslo hrozivé výsledky. Človek sa odtrhol od rodnej prírody, od jej ducha a spôsobil nerovnováhu na Matke Zemi. Zem sa začala nezastaviteľne oteplovať. Topia sa ľadovce, stúpa more, voda vezme pobrežia, vetry budú duť viac a viac. Začalo sa nové sťahovanie národov. Mali by sme sa posilniť na duchu. Pomôže nám obroda pôvodnej kultúry. Nie malá. Nie nesmelá. Nie bojazlivá a zakríknutá. Nie vymyslená a lživá. Ale pravdivá, vnímavá, vedomá a mocná.